Nevedela, čo je skúška,
že ju skúša život sám
nenosila zo slov rúška,
telo nepovažovala za chrám.
Až potom neskôr zistila,
musí robiť dojem,
aby ju ona chytila,
ona ten veľký pojem.
Tak menila sa na ženu,
čo používa zbrane,
nie na hroznú vec vražednú
len rozpáliť chcela plameň.
Tak učí sa, čo hovoriť,
odhadnúť tú správnu chvíľu,
už vie ako sekundu premeniť
na nekonečnú míľu.
a ako malé mačiatko,
ktorému hodíš klbko,
chcela ťa držať nakrátko,
no zrazu klbko vzbĺklo.
Nechcela sa zas popáliť,
tak pazúriky schovala,
neskúša viac nič zapáliť
prepáč za to, ako som sa správala...
