Len jedno slovo
kúsok úcty
prebralo ma k životu
nie že mňa si vážiš
ale obdivujem tvoju pokoru
korím sa tvojej múdrosti
šľahá ma tvoja láska
boli ma tvoje odpustenie
viac ako keď ma karháš
ďakujem za tie tiché slová
a hoci vravíš bežné pravdy znova
prosím neprestavaj
už počúvam
prosím sýť ma múdrosťou
už za chvíľu aj pochopím
zatiaľ si aspoň srdce otvorím
otec ďakujem
že si mi dal ten nádych
vďaka ti
oslobodil si ma dnes
od mnohých trápení
tvoje pochopenie
že bolia ma moje vlastné chyby
tvoja láska a ju boli
že neochrániš ma predomnou samou
to mi dalo silu žiť
asi je to strašné, prepáč
konečne cítim, že máš ma rád
že si na mňa hrdý
aj keď robím chyby
ešte veľa bolestí
kým znova budem dospelá
kým zvládnem vlastné polená
kým vystriem sa a budem sama
ale už nesnívam
že unesiem na ramenách cele svety
veď ani vlastné deti
neuniesla som do sveta láskavosti
veľa bolesti ešte moje deti
pocítia aj rozdajú
že nebola som dobrá dosť
egoistická a detská, už viem to
modlím sa k Bohu
aby otvoril mi srdce
modlím sa k rodičom
aby prijali moje deti ešte bližšie
a hoci spurne ste dietky moje milé
ako všetky divožienky rozmaznané
a predsa tak osamelé
v namyslenosti všetkým cudzie
keď k babke túlite sa
nachádzate svety
mne pred chvíľou skryté
nachádzate pokoj
čo len múdrosť dava
keď s dedkom ste
prijímate večnosť
čo harmóniu rozdáva
až teraz vnímam rodinu
cítim jej súzvuk, tóninu
nachádzate lásku
čo len na to druhé srdce čaká
bola tu stále
len ja cítila som iba seba
a tak prešla popri mne
mnou nepotešená
teraz žiari moja mama
verí vašej budúcnosti
a verí vášmu srdcu
lebo pozná vaše svety
viac ako ja – vaša mama
hoci slabá moja mama
pokorila všetkú hlúpu pýchu moju
iba pochopením, láskou, nehou
musím sa veľa učiť
musím sa veľa modliť
aby som raz bola ja tou
čo rozširuje obzory
a dáva napiť z nekonečnosti
lebo dáva lásku, pokoru
zatiaľ ma však čaká púť
vlastnú dušu nájsť a
pred sebou neuhnúť
postaviť sa chybám celom
vďaka otec, že sa mi opäť žiť zachcelo
