Mám rada svojho otca
patrí mu moja pocta,
oči ma tmavé,
ako jazero ligotavé,
okolo očí vrásky,
ktoré spôsobili moje vlásky,
úsmev ktorý vždy poteší,
a mne úsmev na tvári vyčarí,
zlosť býva hosťom v ňom,
ale vytvorená mojim slovom,
zle slovo občas vyskočí,
hnev v ňom vytvorí,
slovo vzdoru pozná asi každý,
aj silu trestu,
no čo, nemôžem sa hnevať,
úsmev nedarovať,
otec to je niekto veľky,
pokiaľ ho mam,
nikdy nie som sama.
OCKO ĽÚBIM ŤA!
